Genetické fakty o metabolizme kofeínu a súvislosti

Čo sa môžete naučiť: V tomto článku sa dozviete ako naša genetická výbava ovplyvňuje nielen náš metabolizmus kofeínu.

Kofeín je celosvetovo najpopulárnejšia psycho aktívna látka, pričom ročne sa ho spotrebuje viac ako 120 000 ton. Kofeín je prírodný alkaloid, ktorý je všeobecne známy ako jedna z hlavných zložiek kávy. Je to mierny stimulant, ktorý stimuluje celý nervový systém a srdce a okrem toho pôsobí ako slabé diuretikum – urýchľuje vylučovanie moču. Má psychologický účinok (vzrušenie, nepokoj, pocity pohody) a tiež fyziologický účinok (zvýšená ostražitosť a koncentrácia, menšia únava, podpora metabolizmu, zvýšenie krvného tlaku). Mierna konzumácia kofeínu dokáže chrániť pred cirhózou pečene a znížiť riziko cukrovky 2. typu.

Metabolizmus kofeínu

Vedeli ste? Voltaire údajne vypil až 50 šálok kávy denne a aj napriek výstrahám jeho lekára sa dožil krásnych 83 rokov. Podobne aj americký prezident T.Roosevelt, ktorý denne vypil až galón kávy. Ako je to možné?

Kofeín sa metabolizuje sa v pečeni enzýmom nazývaným CYP1A2. Tento enzým je zodpovedný až za 95 percent celého metabolizmu kofeínu, a preto nie je prekvapivé, že má mutácia génu CYP1A2 významný vplyv na aktivitu enzýmu a následne na metabolizmus kofeínu. Ľudia s jednou alebo dvomi zmutovanými kópiami génu CYP1A2 metabolizujú kofeín pomalšie a v dôsledku toho pocítia pri konzumácii kávy väčší účinok. Nie je to však také priaznivé, ako by sa mohlo zdať, pretože týmto ľuďom sa po konzumácii kávy krvný tlak zvýši viac ako ľuďom s rýchlym metabolizmom kofeínu. Vedci v mnohých štúdiách dokázali, že ľudia s pomalším metabolizmom kofeínu sú citlivejší na vznik zdravotných problémov spojených so zvýšeným krvným tlakom, viac trpia nespavosťou.

Náhrady kávy

Šálka kávy obsahuje približne 200 mg kofeínu, šálka čaju približne 80 mg teínu a „cocacola“ od približne 40 do 70 mg kofeínu. Kofeín sa absorbuje do krvi približne 5 minút po konzumácii kávy. Konečný účinok je viditeľný už po 30 minútach a trvá niekoľko hodín. Pokiaľ je pre vás pitie kávy rituálom, môžete ju nahradiť zodpovedajúcimi náhradami kávy, napríklad kávou z praženého jačmeňa, ktorá neobsahuje kofeín. Dobrou alternatívou sú čaje. Po konzumácii čierneho čaju sa stimulujúci pocit dostavuje neskôr, je slabší ale trvá dlhšie ako po konzumácii kávy. Okrem toho zelený čaj obsahuje väčšinou viac antioxidantov a vitamínov ako bežná káva.

Čo ste sa mohli naučiť: Metabolizmus kofeínu máme rozdielny. Sú ľudia, ktorí metabolizujú kofeín pomalšie a týmto ľuďom sa po konzumácii kávy krvný tlak zvýši viac ako ľuďom s rýchlym metabolizmom kofeínu. Vedci v mnohých štúdiách dokázali, že ľudia s pomalším  metabolizmom kofeínu sú citlivejší na vznik zdravotných problémov spojených so zvýšeným krvným tlakom. Z tohto dôvodu im odporúčame, aby zodpovedajúcim spôsobom, podľa genetických výsledkov, upravili dennú dávku kofeínu. Predpokladá sa, že šálka kávy denne je vhodná pre všetkých ľudí a zdá sa, že nemá negatívny vplyv na zdravie.

Z Vašej analýzy DNA sa ešte dozviete

Ako vaša genetická výbava a metabolizmus kofeínu ovplyvní vašu hladinu HDL cholesterolu, čo je tzv. dobrý cholesterol, ktorý vás chráni pred kardiovaskulárnymi ochoreniami. Aký má presne vplyv na váš pocit sýtosti a hladu. Ako pomáha alebo škodí vášmu spánkovému cyklu. Aká je vaša odporúčaná denná dávka kávy na základe vašich genetických výsledkov a mnohé ďalšie užitočné informácie.

Súvisiace rozbory z analýzy

Kofeín patrí medzi štyri hlavné metabolické charakteristiky (alkohol, kofeín, laktóza a glutén), ktoré v našej analýze sledujeme. Z analýzy DNA sa môžete dozvedieť o vplyve kofeínu presne na Vás. Nájdete v nej rady, odporúčania a súvislosti aj s ďalšími rozbormi:

Metabolizmus kofeínu, Sýtosť a hlad, Spánkový cyklus, HDL (dobrý) cholesterol, Citlivosť na inzulín a ďalšie.

Použité referencie:

Cornelis et al. (2006). JAMA 295(10): 1135-1141

Heni et al. (2010). BMC Med Genet. 11:86

Katzenberg et al. (1998). 21(6): 569-576

Palatini et al. (2009). J Hypertens 27(8): 1594-1601

Sachse et al. (1999). Br J Clin Pharmacol.47(4):445-44