Genetické fakty o metabolizme alkoholu, závislosti a súvislosti

Čo sa môžete naučiť: V tomto článku sa dozviete ako naša genetická výbava ovplyvňuje nielen náš metabolizmus alkoholu ale predurčuje aj sklony k závislosti.

Je dobre známe, že Francúzi pri príprave svojich jedál tukom nešetria. Jedia viac mäsa, syrov a bravčového mäsa než Američania, ale výskyt kardiovaskulárnych ochorení je u nich nižší. Tajomstvom ich úspechu je pravdepodobne skutočnosť, že Francúzi konzumujú veľké množstvo červeného vína. Vedci tento jav nazvali „francúzsky paradox“. Červené víno totiž obsahuje zaujímavý antioxidant resveratrol a podľa najnovších zistení kalifornských vedcov aj látky zvané saponíny, ktoré majú pozitívny vplyv na hladiny LDL cholesterolu

Metabolizmus alkoholu a závislosť od alkoholu

Vedeli ste? Víno jednoznačne patrí medzi najobľúbenejšie alkoholické nápoje na celom svete. Na naplnenie jedného pohára stačí približne 80 bobuliek hrozna.

Aj genetika hrá v metabolizme alkoholu svoju rolu. Konkrétne gén ktorý kóduje enzým ALDH2. Tento enzým je zodpovedný za odbúravanie acetaldehydu –medziproduktu metabolizmu etanolu, ktorý je dokonca toxickejší než samotný etanol. U ľudí s chybou génu ALDH2 sa acetaldehyd hromadí, a preto sa obvykle pitiu vyhýbajú, alebo ho horšie znášajú. Napriek skutočnosti, že je táto chyba charakteristická pre Aziatov, dochádza k nej aj pri iných rasách. Ak ste si niekedy vypili s niekým z Číny alebo Japonska tak presne viete o čom píšeme. Ak alkohol metabolizujete dobre, pozrite sa aj na rozbor závislosť od alkoholu.  Na základe veľkého množstva výskumov môžeme konštatovať, že naša genetická výbava určuje okolo 65%  našej náchylnosti na závislosť od alkoholu. Tieto výskumy sa zameriavali aj na rodinné štúdie, kde sa zistilo, že náchylnosť na závislosť od alkoholu sa dedí z generácie na generáciu. Na molekulárnej úrovni je základ závislosti od alkoholu veľmi komplikovaný, pretože jej výskyt je ovplyvnený niekoľkými génmi, z ktorých každý má vo vzťahu k náchylnosti na závislosť iný vplyv.

Preto ak aj dobre metabolizujete alkohol vyhýbajte sa konzumácií väčšieho množstva, nie len z dôvodu závislosti ale aj zo zdravotných dôvodov. Tak ako môže 1dcl červeného vína pomôcť v niektorých pozitívnych procesoch vo vašom tele tak môže väčšie množstvo uškodiť.

Čo ste sa mohli naučiť: Alkohol môže byť dobrý pomocník, ale aj zlý pán. Červené víno v malom množstve môže prispieť k znižovaniu kardiovaskulárnych ochorení, vo väčšom množstve môže alkohol spôsobiť závislosť, o to viac ak máte na závislosť genetickú predispozíciu. Ale aj rôzne iné zdravotné problémy ako sú kardiovaskulárne zdravie a nadváha. Preto tak ako vo všetkom v živote je dôležité pristupovať ku konzumácii alkoholu s mierou. O Vašich genetických predispozíciách súvisiacich s alkoholom a ich vplyve na Vaše telo sa dozviete z vašej analýzy DNA.

Z Vašej analýzy DNA sa ešte dozviete

Ako konzumácia alkoholu ovplyvňuje vašu hladinu LDL cholesterolu, čo je zlý cholesterol a tým aj Vaše kardiovaskulárne zdravie a hladinu minerálu draslík, ktorý okrem iného reguluje krvný tlak.  Alkohol mení aj vašu hladinu triglyceridov a aký to má vplyv na vašu váhu. Ako váš metabolizmus alkoholu vystaví vaše telo voľným radikálom a oxidačnému stresu. Ako vplýva na odstraňovanie laktátu počas a po cvičení . Alkohol mení aj Vaše biologické starnutie, sklon k vzniku zápalov, spánkový cyklus či dokonca hustotu kostí a mnohé ďalšie užitočné informácie.

Súvisiace rozbory z analýzy

Alkohol patrí medzi štyri hlavné metabolické charakteristiky (alkohol, kofeín, laktóza a glutén), ktoré v našej analýze sledujeme. Z analýzy DNA sa môžete dozvedieť o vplyve alkoholu presne na Vás. Nájdete v nej rady, odporúčania a súvislosti aj s ďalšími rozbormi:

Metabolizmus alkoholu, Závislosť od alkoholu, Oxidačný stres, Antioxidačná schopnosť pokožky LDL a HDL cholesterol, Trigliceridy, Draslík, Hustota kostí, Riziko nadváhy, Svalová únava, Sklon k vzniku zápalov, Biologické starnutie a ďalšie

Použité referencie:

Do et al. (2013). Nat Genet 45(11): 1345-135

Chen et al. (2009). Chem Biol Interact 178(1-3): 2-7

Martínez et al. (2010). Hepatology 51(2): 491-500

Matsuo et al. (2006). Cancer Epidemiol Biomarkers Prev 15(5): 1009-1013

Yokoyama et al. (2005). Alcohol Clin Exp Res 29(7): 1165-1171

Bierut et al. (2010). Proc Natl Acad Sci USA 107(11): 5082-5087

Haller et al. (2012). Hum Mol Genet 21(3): 647-655

Roh et al. (2011). Alcohol Clin Exp Res 35(3): 400-407

Richards et al. (2012). Nat Rev Genet 13(8):576-58

Saccone et al. (2010).PLoS Genet 6(8): e1001053

Smith et al. (2008).Am J Epidemiol 167(2): 125-138

Suraj Singh et al. (2013). Alcohol Alcohol 48(4): 409-41